Martin Kukučín

Keď báčik z Chochoľova umrie

LD - epika

LF - próza

LÚ/LŽ - humoristicko-satirická poviedka

Téma - úpadok zemianstva, ktoré je odsúdené na zánik a v spoločnosti už odohralo svoju úlohu

východisko a nádej vidí v buržoázií, ktorá ako jediná môže zachrániť danú situáciu

Literárne obdobie - realizmus v Slovenskej literatúre

Konflikt: Ondrej Tráva s Adušom Domanickým

Ondrej si na jarmoku kúpil jačmeň od Aduša, ale Aduš nemal žiadny jačmeň a premrhal aj Ondrejov závdavok

Miesto a čas deja: oravské dediny Kameňany, Chochoľovo, Domanice

Jazyk: jednoduchý jazyk s množstvom prirovnaní, autor využil najmä protiklad a situačný humor

Hlavné postavy:

Ondrej Tráva - predstavuje rodiacu sa maloburžoáziu; gazda, ktorý sa dal na kupčenie, je pravým opakom Aduša. Ondrej nie je zaostalý, ide s dobou, nie je pasívny, je vynaliezavý, spravodlivý a trpezlivý
Aduš Domanický z Domaníc- predstavuje slovenské hynúce a upadajúce zemianstvo, je to chudobný, pasívny, typ zbytočného človeka, majetok premrhá, nestará sa o rodinu. Je sebavedomý, chválenkársky, chvastá sa majetkom, ktorý nemá. Od každého si požičiava peniaze a sľubuje, že ich vráti, keď jeho bohatý báčik z Chochoľova umrie a on všetko zdedí.

Dej diela - Ondrej Tráva, gazda v Kameňanoch nakupuje a predáva po jarmokoch (nová vrstva). V krčme sa zoznámi s Adušom Domanickým - pánom z Domaníc. Ten, pod vplyvom alkoholu, rozpráva o svojom strýcovi - dekanovi z Chochoľova, o jačmeni a ovse a o výhodnej cene. Ziskuchtivý Tráva, zlákaný nízkou cenou, hneď zloží zálohu na daný tovar a dohodnú sa na ďalší deň k dovozu jačmeňa. Ondrej Tráva mal od Aduša kúpiť 100 mechov jačmeňa a ovsa. Aduš dostal ako závdavok 10 zlatých. Ondrej si mal po tovar prísť na druhý deň. Tráva však na druhý deň do Domaníc ísť nemôže. Na jarmoku vo Svätom Tomáši videl aj Aduša s manželkou, no nedostal sa k nemu. Ale zaskočilo ho, že Aduš sa vezie na ošarpanom koči s chudými koňmi. Snažil sa tieto chmúrne myšlienky zahnať. Rozhodol sa teda, že po jarmoku v Svätom Tomáši, zájde za Adušom po jačmeň. Po ceste ku nemu prespával u neznámych ľudí a dozvedá sa, že pán Aduš zdedil síce krásny kaštieľ, ale pre jeho lenivosť chátra, že báčik z Chochoľova mu síce pomáha, ale Aduš všetko premrhá a je úplne chudobný.

Aduš berie závdavky, od koho môže. Predáva, i čo nemá. Vlastne len to, čo nemá, pretože nemá už skoro nič. Ondrej sa teda vydá na kaštieľ Aduša Domanického, ktorý však ako kaštieľ vôbec nevyzerá - zanedbaný, schátralý - takmer zrúcanina. Jeho obavy sú čoraz silnejšie. Pán Aduš ešte po prehýrenej noci spal, no Ondrej - nahnevaný, zahanbený a netrpezlivý, zobudí Aduša. Jeho slúžka ho odviedla do kaštieľa. Aj sluha mu potvrdil, čo už začínal tušiť. Hneď ako Aduš zbadal Ondreja, spustil o báčikovi z Chochoľova. Aduš ukázal Ondrejovi svoj statok a videl, ako sa všetko rozpadáva a je veľmi zanedbané.

Aduš sa vyhovára, vykrúca a Tráva stráca trpezlivosť. Nevie, čo má robiť, prišiel o zádavok a Aduš mu nechce vrátiť ani ten. Nakoniec mu sluhovia poradia, nech žiada miesto na pozemku, kde sú pochovaní jeho predkovia. Vtedy sa Aduš spamätá a snaží sa dať svoj život do poriadku. O nejaký čas dekan z Chochoľova umiera a je pochovaný pod jasene v Domaniciach, no Aduš nedostal to, čo si navymýšľal. Od tých čias už nikto nepočul slova: "Keď báčik z Chochoľova umrie...... ."

Menšia rada - môžeme tú vidieť charakteristiku postáv už podľa mien, napr. doma/nic/ký ako doma nič, čo Aduša charakterizuje