Staroveká literatúra

STAROVEKÉ LITERATÚRY:

1. sumerská (4. tisicročie pred Kr.)
2. hebrejská (od 12. storočia pred Kr.)
3. antická - grécka (8. storočie pred Kr. - 5.storočie), rímska (3. storočie pred Kr. - 5. storočie)

- v staroveku boli len dve formy umenia - expresívne umenie (poézia, hudba a tanec) a konštruktívne umenie (architektúra, sochárstvo a maliarstvo)

- autori rozoznávali tri literárne druhy - lyriku, epiku a drámu

Znaky sumerskej literatúry

1. polyteizmus (viera v mnohobožstvo)
2. podriadenosť ľudí bohom, ktorí mali kladné i záporné vlastnosti
3. "polobohovia" (potomkovia bohov a žien alebo bohýň a mužov)
4. túžba hrdinov po nesmrteľnosti a sláve, po ich výnimočnosti
5. symbolika postáv a predmetov
6. spracovanie najstarších príbehov a piesní do rozsiahleho epického diela

- je jednou z najstarších literatúr na svete

- z tohto obdobia Epos o Gilgamešovi - mýty o stvorení človeka, o potope

Znaky hebrejskej literatúry

1. monoteizmus (viera v jedného Boha)
2. odklon od kultu tela ku kultu duše
3. nadzmyslovosť (transcendentálnosť) 
4. spracovanie najstarších príbehov a piesní do rozsiahleho epického diela

- je najmladšou z literatúr Blízkeho východu

- kľúčovým dielom je Biblia (Písmo/Písmo sväté/Sväté písmo) 

     - skladá sa zo Starého zákona a Nového zákona

Znaky antickej literatúry

1. polyteizmus (viera v mnohobožstvo)
2. podriadenosť ľudí bohom, ktorí mali kladné i záporné vlastnosti
3. "polobohovia" (potomkovia bohov a žien alebo bohýň a mužov)
4. premena človeka na boha (apoteóza)
5. osudová neodvratnosť (ananké)
6. harmónia telesnej a duševnej krásy (kalokagatia)
7. spracovanie najstarších príbehov a piesní do rozsiahleho epického diela

- v gréckej literatúre - Aristoteles - Poetika, Rétorika; hrdinský epos - Vergílius; komédie - Plautus

BÁJ/MÝTUS

- epický, pôvodne neveršovaný žáner, odráža sa v ňom primitívny názor človeka na svet

- prvý prejav kolektívneho vedomia ľudskej spoločnosti

- človek pripisuje nevysvetliteľné javy bohom a polobohom

- bohovia spravujú svet a život ľudí v ňom

• rímsky básnik Publius Ovidius Naso (Ovídius) spracoval najznámejšie báje v básnickej zbierke  Metamorfózy (Premeny) - pyšný Narcis sa mení na kvet, víla Echo na ozvenu

EPOS

- je založený na striedaní krátkych a dlhých slabík

- spracúva veľké historické udalosti

- má hlavnú dejovú líniu a epizódne/vedľajšie dejové línie

- úvod/propozícia, nasleduje invokácia = vzývanie, potom dve dlhé opisné časti 

- prvým eposom je hrdinský epos (Gilgameš), neskôr Iliada a Odysea

Aeneis - autorom eposu je Publius Vergilius Maro (Vergílius)

• považuje sa za prvý významný umelecký epos

PODOBENSTVO

- alebo aj parabola, je krátky epický útvar, v Biblii ho nájdeme v názve asi tridsiatich príbehov

napr. Podobenstvo o horčičnom zrnku

BÁJKA

- je krátky veršovaný alebo neveršovaný žáner

- najčastejšie  nej vystupujú zvieratá

- vyslovuje mravné poučenie, vysmieva sa zlu

- starovekú bájku na majstrovskú úroveň vypracoval grécky bájkar Ezop

ANEKDOTA

- je krátky príbeh (pravdivý/vymyslený), ktorý má neočakávany záver s humorným vyznením

- znaky - krátky rozsah, duchaplnosť a pointa

ÓDA

- je lyrická báseň, ktorá vyniká nadnesenosťou (pátosom) obsahu

- predstavuje úvahu, patrí teda do reflexívnej/úvahovej lyriky

- druhom ódy je hymna, v antike bola óda zborovou oslavnou piesňou

- v gréckej literatúre písala ódy poetka Sapfo, ale aj Sofokles (Antigona - zbor)

- v rímskej literatúre vynikal Quintus Horatius Fraccus (Horácius) - dielo Ódy

ĽÚBOSTNÁ BÁSEŇ

- tzv. intímnu lyriku nájdeme v Šalamúnovej piesni

- nájdeme ju aj v Ríme - Ovídius - Umenie milovať, Lieky proti láske

ŽALOSPEV/ELÉGIA

- spoločenská lyrika, najznámejší je nárek Gilgameša

- spievaná podoba žalospevu sa zachovalo v hudbe ako lamento

- v Grécku boli elégie politické či vojenské, v Ríme ľúbostné 

EPIGRAM a EPITAF

- epigram bol v starovekom Grécku nápis na chráme, stavbe alebo pomníku

- spočiatku próza, neskôr poézia

- z epigramu vznikol epitaf, lyrický žáner, nápis na náhrobnom kameni

- mal by  vypovedať o autorovom vzťahu k životu

DRÁMA - TRAGÉDIA, KOMÉDIA

- vonkajšia kompozícia drámy

• dejstvá
• výstupy

- vnútorná kompozícia drámy

• úvod/expozícia
• zápletka/kolízia
• vyvrcholenie/kríza
• obrat/peripetia
• rozuzlenie/katastrofa (v antickej dráme)

- protagonista - hlavná postava v tragédií, napr. Antigona

- komédia - v Grécku Aristofanes, v Ríme Plautus

- v Ríme  vynikla aj fraška a nemohra, čiže pantomíma