Stredoveká literatúra

Stredoveká literatúra

Znaky stredovekej literatúry:

  1. nemenné pravidlá krásy, umeleckých postupov a prostriedkov
  2. literárne autority - Biblia (imitácia, parafrázovanie, citácia Biblie), antická literatúra
  3. univerzálnosť (všestranná platnosť Biblie, latinčina)
  4. anonymita diel, kolektívnosť
  5. nadzmyslovosť (transcendentálnosť)
  6. funkčný synkretizmus (miešanie funkcií literatúry)
  7. hrdina - rytier alebo svätec (idealizované typizovanie hrdinu)
  8. výrazové prostriedky (alegória, symbol)
  9. žánre - náboženské (modlitba,exemplum,kázeň legenda), svetské (rytiersky epos) 

- stredoveký svet formovala kresťanská ideológia

- ľudia chápali svet ako knihu napísanú Božou rukou

- feudálny poriadok sveta bol nemenný (šľachta, duchovenstvo, poddaní, až ku koncu obdobia sa formuje nová vrstva - meštianstvo)

- literatúra sa k ľuďom dostávala predovšetkým ústnym podaním (kázeň) alebo vizuálne (maľba)

- písomne sa literárne pamiatky šírili na pergamene alebo na papyruse, vo východnej Eúrope na brezovej kôre

- stredovekú literatúru rozdeľujeme na duchovnú (náboženskú) a svetskú

Hrdinovia stredovekej literatúry

  • svetská literatúra - rytier, kráľ, vojvodca
  • svätec, mních, pustovník

Stredoveká literatúra na území Slovenska

  • Staroslovienske obdobie (9. - 10. storočie) - veľkomoravské literárne dedičstvo
  • Obdobie latinskej literárnej kultúry (11. - 15. storočie) - uhorské literárne dedičstvo

- staroslovienske obdobie zahŕňa pôsobenie Konštantína, Metoda a ich žiakov na území VM , počas ktorého sa zrodila staroslovienska kultúra a literatúra

- Konštantín sa považuje aj za tvorcu prvého slovanského písma - hlaholiky

  • tento grafický systém je inšpirovaný malou gréckou abecedou

- v tomto období sa vyskytujú tojjazyčníci - jazyky - hebrejsky, latinsky a grécky

LEGENDA

- je stredoveký duchovný literárny žáner, ktorý bol určený na čítanie a prednes

- mal byť svedectvom o živote svätca a jeho skutkov za života i po smrti

- hrdina legendy má len ideálne vlastnosti

- cirkvou neschválené (nekanonizované) legendy sa volajú apokryfy 

Znaky legendy:

  • hlavná postava - svätec, ktorý pre vieru podstupuje mučenícky život (utrpenie, askéza/odriekanie, sebatrýzeň)
  • miešanie zázračných prvkov s bibliografickými údajmi a historickými faktami
  • citácie z Biblie

Život Konštantína

- autor sv. Kliment, zvaný Kliment Ochridský/Bulharský, podľa niektorých prameňov pochádzal z VM, podľa iných prišiel na naše územie s Konštantínom a Metodom 

- prisudzuje sa mu autorstvo prvej zo životopisných Moravsko-panónskych legiend (Život Konštantína, Život Metoda)

- štýl druhej legendy Život Metoda je však natoľko odlišný, že ju nemohol napísať ten istý autor

- za autora sa teda najnovšie považuje sv. Gorazd

Témy - Národ, Rodina, Výnimočnosť, Smrť

Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi, tzv. Maurova legenda

- autor biskup Maurus, pochádzal pravdepodobne z Nitry, jeho civilné meno nepoznáme

- v legende sa dozvieme o asketickom živote budúcich svätcov Svorada a Benedikta, o skromných  životných podmienkach, o pevnej vôli pri zdolávaní pokušenia a slabosti

Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky